Sviatosti

Slovo „sviatosť“ znamená „svätú vec“, „tajomstvo“. Toto slovo označuje spoločný názov pre sedem sviatostí, ktoré ustanovil Ježiš Kristus. Boh pozná človeka, vie, že je založený zmyslovo a reaguje a spúšťa abstraktné myslenie na popud zmyslového vnímania (videnie, dotyk a pod.). Preto Boh človekovi vychádza v ústrety, aby lepšie vnímal milosti a volí pri stretnutiach znaky, ktoré sú všeobecne ľudské a prístupné: - chlieb a víno, aby v Eucharistii vyjadril potrebu pokrmu pre život aj v duchovnom zmysle, alebo vodu ako prostriedok na očisťovanie.

Tridentský koncil (1545 - 1563) v roku 1547 pevne stanovil počet Ježišom ustanovených sviatostí:
1. Krst
2. Birmovanie
3. Eucharistia (Sviatosť Oltárna)
4. Sviatosť zmierenia (pokánie)
5. Pomazanie chorých (nemocných)
6. Posvätná vysviacka (Posvätenie kňazstva)
7. Manželstvo

Pri sviatostiach pre ich platnosť nezáleží na osobnej dispozícii sprostredkovateľa (vysluhovateľa), pretože prvotným vysluhovateľom všetkých sviatostí je sám Ježiš Kristus. On krstí, odpúšťa, učí a vedie, aj keď vysluhovateľ (napr. kňaz) je nehodný. Znaky, ktoré sa pri sviatostiach používajú - slová, víno, chlieb, voda - nás majú upozorňovať na fakt, že prostredníctvom vecí tohto sveta dosahujeme svoju spásu.

Sviatosti v nás spôsobujú, obnovujú a rozhojňujú Boží život.