Aktuality cirkvi

Posolstvo Svätého Otca Františka na 60. svetový deň modlitieb za duchovné povolania

Posolstvo Svätého Otca Františka na 60. svetový deň modlitieb za duchovné povolania Povolanie: milosť a poslanie Drahí bratia a sestry, drahí mladí ľudia! Už po šesťdesiaty raz slávime Svetový deň modlitieb za duchovné povolania, ktorý vyhlásil svätý Pavol VI. v roku 1964 počas Druhého vatikánskeho koncilu. Cieľom tejto prozreteľnej iniciatívy je pomôcť členom Božieho ľudu, aby ako osoby i ako spoločenstvo odpovedali na povolanie a poslanie, ktoré Pán zveruje každému z nich v dnešnom svete, s jeho zraneniami i nádejami, jeho výzvami aj úspechmi. Tento rok vám navrhujem zamýšľať sa a modliť inšpirujúc sa témou „Povolanie: milosť a poslanie“. Je to vzácna príležitosť nato, aby sme s úžasom znovu objavili, že Pánovo povolanie je milosť, bezplatný dar, no zároveň záväzok ísť, vychádzať von a prinášať evanjelium. Sme povolaní k viere, ktorá je svedectvom a ktorá prostredníctvom sviatostí a cirkevného spoločenstva pevne spája život milosti s apoštolátom vo svete. Kresťan, podnecovaný Duchom Svätým, sa necháva osloviť existenciálnymi perifériami a je citlivý na ľudské drámy, pričom má vždy na pamäti, že misia je Božím dielom a neuskutočňuje sa osamote, ale v cirkevnom spoločenstve, spolu s bratmi a sestrami, vedenými pastiermi. Pretože navždy bolo a bude Božím snom to, aby sme s ním žili v spoločenstve lásky. Vyvolení ešte pred stvorením sveta Apoštol Pavol pred nami otvára úžasný horizont: v Kristovi si nás Boh Otec „ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske; on nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi“ (Ef 1, 4 – 5). To sú slová, ktoré nám umožňujú vidieť život v jeho plnom význame: Boh nás „počal“ na svoj obraz a podobu a chce, aby sme boli jeho deťmi. Boli sme stvorení Láskou, z lásky a s láskou a boli sme stvorení, aby sme milovali. V priebehu nášho života nás toto povolanie, zapísané v každom vlákne našej bytosti a nesúce tajomstvo šťastia, pôsobením Ducha Svätého oslovuje stále novým spôsobom, osvecuje náš rozum, dodáva energiu našej vôli, napĺňa nás úžasom a rozpaľuje naše srdce. Niekedy nás dokonca nečakane prekvapí. Tak to bolo aj u mňa, keď som 21. septembra 1953 cestou na každoročnú študentskú slávnosť pocítil nutkanie vstúpiť do kostola a ísť na spoveď. Ten deň zmenil môj život a zanechal v ňom stopu, ktorá trvá dodnes. Božie volanie k sebadarovaniu si však razí cestu postupne, prostredníctvom rôznych situácií: v kontakte s chudobou, vo chvíli modlitby, vďaka jasnému svedectvu evanjelia, čítaniu otvárajúcemu našu myseľ, keď počúvame Božie slovo a vnímame ako sa obracia na nás; v rade brata alebo sestry, ktorí nás sprevádzajú, v čase choroby alebo smútku&#8230; Fantázia Boha, ktorý nás volá, je nekonečná. A jeho iniciatíva a bezplatný dar čakajú na našu odpoveď. Povolanie je „prelínaním Božej voľby a ľudskej slobody“,1 je dynamickým a podnetným vzťahom, ktorého partnermi sú Boh a ľudské srdce. Tak je dar povolania akoby božským semenom, ktoré klíči v pôde nášho života, otvára nás Bohu a otvára nás druhým, aby sme sa s nimi podelili o nájdený poklad. To je základná štruktúra toho, čo chápeme pod pojmom povolanie: Boh nás volá tým, že nás miluje, a my mu z vďačnosti odpovedáme láskou. Spoznávame, že sme milovaní synovia a dcéry toho istého Otca a navzájom sme si bratmi a sestrami. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, keď konečne jasne „uvidela“ túto skutočnosť, zvolala: „Konečne som našla svoje povolanie! Mojím povolaním je láska! Áno, našla som svoje miesto v Cirkvi [&#8230;]. V srdci Cirkvi, mojej Matky, budem láskou.“2 „Ja som misia na tejto zemi” Ako sme už povedali, Božie povolanie zahŕňa aj poslanie. Neexistuje povolanie bez poslania. A niet šťastia a plnej sebarealizácie bez toho, aby sme druhým neponúkli nový život, ktorý sme našli. Božie volanie k láske je skúsenosťou, ktorú nemožno umlčať. „Beda mi, keby som evanjelium nehlásal!“ zvolal svätý Pavol (1 Kor 9, 16). A prvý Jánov list sa začína takto: „To, čo sme počuli, videli, na čo sme hľadeli a čoho sme sa dotýkali – teda Slovo, ktoré sa stalo telom – zvestujeme aj vám, aby naša radosť bola úplná“ (porov. 1, 1 – 4). Pred piatimi rokmi som v apoštolskej exhortácii Gaudete et exsultate takto oslovil každého pokrsteného a pokrstenú: „Aj ty potrebuješ pochopiť celok tvojho života ako poslanie“ (23). Áno, pretože každý z nás, nikoho nevynímajúc, môže povedať: „Ja som misia na tejto zemi, a preto som na tomto svete“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 273). Spoločným poslaním nás všetkých kresťanov je: v každej situácii svedčiť radostne, postojmi a slovami o tom, čo prežívame, keď sme s Ježišom a v jeho spoločenstve, ktorým je Cirkev. A to sa premieta do skutkov materiálneho a duchovného milosrdenstva, do prívetivého a mierneho životného štýlu, schopného blízkosti, súcitu a nehy, proti prúdu kultúry vyraďovania a ľahostajnosti. Byť blížnym ako milosrdný Samaritán (porov. Lk 10, 25 – 37) nám umožňuje pochopiť „jadro“ kresťanského povolania: napodobňovať Ježiša Krista, ktorý prišiel slúžiť, a nie nechať sa obsluhovať (porov. Mk 10, 45). Táto misijná činnosť nevyplýva len z našich schopností, úmyslov alebo plánov ani z našej vôle, dokonca ani z nášho úsilia praktizovať čnosti, ale z hlbokej skúsenosti s Ježišom. Len vtedy sa môžeme stať svedkami Niekoho, Života, a to z nás robí „apoštolov“. Vtedy spoznávame, že sme akoby „poznačení na túto misiu osvetľovania, žehnania, oživovania, pozdvihovania, uzdravovania a oslobodzovania“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 273). Evanjeliovým obrazom tejto skúsenosti sú dvaja učeníci z Emauz. Po stretnutí so zmŕtvychvstalým Ježišom sa navzájom zverujú: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24, 32). Na nich môžeme vidieť, čo znamená mať „horiace srdce a kráčajúce nohy“. To je to, v čo dúfam aj ja v súvislosti s budúcimi Svetovými dňami mládeže v Lisabone, na ktoré sa teším a ktorých motto znie: „Mária vstala a ponáhľala sa“ (porov. Lk 1, 39). Kiežby sa každý z nás cítil povolaný vstať a náhlivo ísť, s horiacim srdcom! Spoločne povolaní: zvolaní Evanjelista Marek rozpráva o chvíli, keď Ježiš povolal k sebe dvanásť učeníkov, každého po mene. Ustanovil ich, aby zostali s ním &#8230; <a href="http://www.biskupstvo-nitra.sk/posolstvo-svateho-otca-frantiska-na-60-svetovy-den-modlitieb-za-duchovne-povolania/">Continued</a>

čítať na nrb.sk

V Nitre sa konal ďalší ročník Dňa otvorených dverí Kňazského seminára sv. Gorazda

Pozvanie na Deň otvorených dverí do Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre, ktorý sa uskutočnil 29. apríla 2023, napriek upršanému počasiu prijalo viac ako 300 návštevníkov,  ktorí si našli čas a prišli do Nitry, aby sa pozreli do vnútra cirkevnej ustanovizne, v ktorej prežívajú svoje teologické štúdiá, duchovnú formáciu, ale aj voľný čas bohoslovci z Nitrianskej, Žilinskej a Banskobystrickej diecézy. Tak ako v minulosti, aj teraz na nich čakal zaujímavý program, ktorý sa začal v Katedrále – Bazilike sv. Emeráma na Nitrianskom hrade slávením svätej omše, ktorú celebroval rektor seminára Mons. Marián Dragúň. Hneď v jej úvode upriamil pozornosť účastníkov na potrebu modlitieb za nové duchovné povolania a vyjadrenie vďaky za tieto modlitby, ale aj pomoc a podporu, ktorá sa semináru dostáva. V homílii uvažoval nad významom pozvania, akého sa dostalo účastníkom Dňa otvorených dverí, ale aj pozvania od Pána Ježiša Krista do života s Ním adresovaného každému človeku, k čomu ponúkol prítomným veriacim príklad sv. Kataríny Sienskej. Po skončení sv. omše si účastníci mohli prezrieť areál Nitrianskeho hradu a na Pribinovom námestí po uvítacom príhovore rektora sa potom už slávnostne otvorila brána do seminára a návštevníci si v sprievode bohoslovcov mohli prezrieť priestory, kde sa vzdelávajú, modlia a trávia aj voľný čas. Po prehliadke čakal na účastníkov obed a po ňom program pokračoval zábavnou formou v aule seminára, v ktorom nechýbala ani tombola s hodnotnými cenami. Deň otvorených dverí bol zakončený adoráciou a spoločnou modlitbou za nové kňazské a rehoľné povolania pred Najsvätejšou Sviatosťou so záverečným požehnaním v seminárnej kaplnke sv. Gorazda. Toto tradičné podujatie malo za cieľ vytvoriť priestor pre zoznámenie sa verejnosti so životom bohoslovcov za múrmi seminára, ale aj príležitosť pre vzbudenie nových kňazských povolaní. Veríme, že sa podarilo jedno aj druhé.

čítať na nrb.sk

Motorkári z Nitrianskej diecézy s požehnaním biskupa budujú motoverziu Cyrilo-metodskej cesty

Ťažké cestné motorky s burácajúcimi motormi a jazdcami v kožených odevoch zaparkovali v Nitre v sobotu 22. apríla 2023 pred sochou sv. Jána Pavla II. na hornom nádvorí Nitrianskeho hradu, aby si prišli po požehnanie od nitrianskeho biskupa Mons. Viliama Judáka pred motopúťou do gréckeho Solúna. Drsní motorkári &#8211; medzi nimi aj jedna žena &#8211; z Nitrianskej diecézy s kresťanskou vierou v srdci pod duchovným vedením kňaza &#8211; farára farnosti Beša Ioana Gondeca sa rozhodli dať svojim spanilým jazdám aj duchovný rozmer vo forme propagácie Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda a lokalít a pamiatok spojených s duchovným a kultúrnym dedičstvom sv. Cyrila a Metoda  na území Nitrianskej diecézy a Nitrianskeho samosprávneho kraja, a tak aj takýmto netradičným a moderným spôsobom sprítomňovať túto dávnu históriu, ale aj základy národnej hrdosti pre súčasné generácie. Na tento úmysel  požehnal biskup Viliam jazdcov a ich motorky, aby dosiahli svoj cieľ a odovzdal im aj ružence k modlitbe počas púte a veniec, ktorý položia k pamätníku sv. Cyrila a  Metoda v maďarskom Zalavári &#8211; Blatnohrade, ktorý je úzko spojený s pôsobením kniežaťa Pribinu a jeho syna Koceľa v Panónii, ale aj prítomnosťou sv. Cyrila a Metoda v tejto lokalite počas ich cesty do Ríma, kedy predložili pápežovi Hadriánovi II.  liturgické knihy v staroslovienčine na schválenie. Motorkárov od 28. apríla 2023 čaká cca 1000 km jazdy, počas ktorej navštívia miesta spojené s cyrilo-metodským kultom na Slovensku, Maďarsku, Srbsku, Macedónsku, Bulharsku a Grécku, pričom ich cieľom bude grécky Solún, ako rodisko sv. Cyrila a Metoda a účasť na Valnej hromade Združenia Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda, ktorá sa tam bude konať 4. mája 2023. Iniciatíva motorkárov, ktorí sa pravidelne zúčastňujú aj na pútiach motorkárov do pútnického miesta Pozba &#8211; Studnička,  má za cieľ ponúknuť aj dnešnému modernému človeku na Slovensku poznať svoje najstaršie dejiny a zmysluplne využívať možnosti a čas v záujme posilňovania kresťanskej viery a národného povedomia, k čomu bude slúžiť aj pripravovaná navigačná aplikácia umožňujúca cestovať a putovať aj na motorkách po miestach spojených s cyrilo-metodským kultom na Slovensku i v Európe. T.U.

čítať na nrb.sk

V Komunite Kráľovnej pokoja v Močenku ďakovali za 30 rokov pôsobenia

Dňa 26. októbra 1993 schválil nitriansky biskup blahej pamäti Ján Chryzostom kardinál Korec Komunitu Kráľovnej pokoja s kánonickým štatútom CHRISTIFIDELIUM CONSOTIATIO. Rok 2023 je tak pre komunitu jubilejným tridsiatym rokom od založenia, počas ktorého si v rámci slávení sviatkov a výročí toto jubileum pripomína. Na 2. Veľkonočnú nedeľu &#8211; Nedeľu Božieho milosrdenstva 16. apríla 2023 tak v Kaplnke Matky Božieho milosrdenstva v sídle komunity v Močenku celebroval nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo spolu s moderátorom komunity Brankom Tupým a ďalšími kňazmi slávnostnú sv. omšu za účasti členov komunity a klientov domova sociálnej starostlivosti a detského domova. Biskup Peter vo svojom príhovore upriamil pozornosť prítomných najmä na aktuálny sviatok Božieho milosrdenstva, ktorého prejavom je aj existencia komunity a jej sociálna a charitatívna služba. Komunita Kráľovnej pokoja je mladá kresťanská komunita, túžiaca svedčiť svojim životom o Kristovej láske v charitatívnej a sociálnej oblasti.  Ako súkromné združenie veriacich kresťanov – katolíkov žije v plnom spoločenstve s Katolíckou Cirkvou a činnosť vykonáva pre dobro Cirkvi a celej ľudskej rodiny so schválením Konferencie biskupov Slovenska.  Od roku 1993 má v užívaní Kaštieľ v Radošine a od roku 2003 aj kaštieľ v Močenku, v ktorom prevádzkuje Detský domov, Domov sociálnych služieb, Zariadenie pre seniorov, Zariadenie opatrovateľskej služby a Duchovné centrum Terezianum. V súčasnosti má 15 chlapcov v DSS Radošina, 38 chlapcov v DSS Močenok, 10 seniorov  a 50 detí v DeD/CDR Močenok. T.U.

čítať na nrb.sk

Kontakty

  • farár Mgr. Štefan Bukovan, dištriktuálny dekan
  • kaplán Mgr. Marek Sedlár
  • Bankový účet farnosti SK43 0900 0000 0000 3851 6280
  • fakt. údaje IČO: 34072233 DIČ: 2021210180